Tento text je takzvanou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Pravidlo, ktoré si autor tejto recenzie ustanovil už pred rokmi, a síce nerecenovať nahrávky kapiel, ktoré pochádzajú z rovnakého mesta ako on, a to hlavne vtedy, ak sú členovia týchto skupín aj jeho osobnými priateľmi. V tomto prípade pisateľ porušuje pravidlo v oboch týchto ohľadoch. Nielenže sú OBLITERATE z Košíc, ale dvaja z členov skupiny sú jeho dlhoročnými kamarátmi a s oboma istý čas pôsobil v iných skupinách (CARESS a V13AULT). Či sa mu podarilo oprostiť od osobných vzťahov už zostane na posúdení poslucháčov najnovšej nahrávky OBLITERATE.

Ak autor tohto príspevku pri druhom pohľade na predchádzajúci album hovoril, že sa OBLITERATE úspešne podarilo vymaniť zo škatuľky plagiátorov NAPALM DEATH, hoci do nej boli podľa neho zaradzovaní neprávom, tak aktuálny album sa takýmto porovnaniam vzdialil na neprekonateľné vzdialenosti. Už len ťažko je možné OBLITERATE označovať ako grindcorovú bandu, hoci tento štýl zo základov ich produkcie stále cítiť. Štvorica muzikantov, posilnená o nového basgitaristu, siaha okrem hardcoru a death metalu k ešte netradičnejším postupom, ako sú melodické vokály, rôzne vsuvky, kontrast striedania pomalých a rýchlych témp atď.

A samozrejme z albumu nie je možné prepočuť ešte väčší vplyv Ivina na tvorbu produkcie skupiny. On, ako niekdajší líder rockovo-progresívneho zoskupenia NOSTRUM, preniesol do tvorby OBLITERATE cit pre detaily, pohrávanie sa s melódiami a rytmom ako i schopnosť stvoriť skladby ako kompaktný celok. Oproti predchádzajúcemu albumu došlo k zlepšeniu pri vokáloch, charizmatický frontman Gabo, ktorý na „Something Wrong“ neprispel práve najprepracovanejšími vokálnými linkami, tentoraz odviedol prácu na o level vyššej úrovni.

K celkovému dojmu samozrejme prispievajú aj hosťujúci vokalisti Peter Hija (GOD DEFAMER, DIE PROUD) a Lenka Pavúková (CHORÉ VRANY). Mimochodom, skladbu „Circles In Dust“, v ktorej je možné počuť hlások posledne menovanej osôbky, považuje pisateľ tohto textu za najzaujímavejšiu na albume, aj napriek nezvyklej dĺžke. Ako tretí hosť na nahrávke sa podieľal maďarský gitarista Jozzi (ex-WENDIGO, STRING THEORY, LEANDER), ktorého sóla sa objavili v troch skladbách z celkovo šiestich. Hostia na album síce neprispeli ničim úplne zásadným, no pekné veci sa skladajú väčšinou z nenápadných drobností... Hosťovačky ale vyvolávajú otázku, ako si OBLITERATE poradia so živým prevedením, pričom si ani nepokúšajte predstaviť, čo by robili, ak by sa vydarila účasť všetkých pôvodne zamýšľaných hostí. 

So zvukovým záznamom si chlapi dali dosť práce, čo sa odrazilo nielen na zozname štúdií v ktorých nahrávali, ale hlavne na výbornom zvuku, ktorý v pohode atakuje aj kvality, na ktoré ste zvyknutí u väčších kapiel nahrávajúcich v zabehnutých štúdiách. Samozrejme, pri väčšej snahe možno nájsť aj niektoré nedostatky, tieto ale nie sú nijako výrazné a pri posluchu nerušia.

K úplnej spokojnosti predsa len niečo chýba. Aj napriek zjavnej snahe posunúť sa ďalej, pričom po hudobnej stránke sa im napĺňať tento cieľ darí, OBLITERATE postrádajú povestný ťah na bránku. Tejto nahrávke možno mohli pomôcť ešte zaujímavejší hostia, no určite by dostatočne pomohol skúsenejší producent a zahraničný mastering. A že to nie je len o peniazoch, alebo až o takých horibilných sumách, ako sa zvykne tradovať, potvrdzuje viacero príkladov, kedy aj menšie kapely z krajín V4 úspešne siahli po týchto prostriedkoch a vyplatilo sa - čím nemám na mysli väčšiu predajnosť, skôr ešte vyššiu kvalitu výsledného produktu.

Predchodca aktuálnej novinky vyšiel u rakúskeho vydavateľa, pričom tento neodviedol príliš dobrú prácu, čo sa týka propagácie. Aj OBLITERATE sa postarali o zopár lapsusov na tomto poli, ktorým kraľuje odmietnutie možnosti hrať ako predskokan NAPALM DEATH. So „Superboring“ chlapi zakotvili síce u menšieho vydavateľa, no ten snáď bude o to aktívnejší, a podľa kompaktnosti aktuálnej zostavy je možné predpokladať, že OBLITRATE urobia všetko pre jeho úspešnosť. V každom prípade je tvorca týchto riadkov nadmieru spokojný...